6.časť

14. července 2012 v 18:22 | yours fantasy |  Fan Fiction Story
Živé vystúpenia sú pre mňa vždy silným zážitkom, to ako spevák komunikuje s publikom ma dostáva do vrcholnej eufórie a hudba, tie presne a priamo znejúce tóny gitary a bubnov sú vyjadrením kúska,nie-veľkej časti z môjho ja.Ako keby som zo seba dávala tiež niečo, a spev to celé len umocňuje.
Je to možno šialenstvo, môže sa to tak javiť, alebo sa to dá opísať ako extáza keď si pohltený atmosférou a cítiš, že si v jednote so všetkým čo ťa obklopuje.V momentálnej chvíli som vo veľkom očakávaní 19tej hodiny a 30tej minúty.Dnešný večer bude neopakovateľný a vychutnám si každú jednu sekundu z neho.Pomaly, ale istotne sa zotmelo a my sme sa začali presúvať smerom k hale, kde už z diaľky vidíme malý rad fanúšikov, nedočkavo stojacich pred hlavným vchodom do obrovskej budovy zvanej Stadthalle.Hneď sme sa dali do radu nech nás už nikto nepredbehne.
Ak by som o tom niekomu rozprávala, poviem že tam bolo okolo päťdesiat až osemdesiat ľudí pred nami.Viac nie, prišli sme včas, ešte je ledva pol šiestej čo sú zhruba dve hodiny do koncertu a zrejme si to veľa ľudí necháva na poslednú chvíľu.Nálada bola ešte pokojná i keď naša téma rozhovoru padla na túto skupinu.Katka nám obšírne opisovala ako sa o nich dozvedela a začala ich počúvať,až do súčasnosti.My sme samozrejme tiež pridali svoj príbeh so thirty seconds to mars.
Čas nám rýchlo ubiehal, bolo už za dvadsať minút sedem.Bolo čudné, že nás ešte nezačali púšťať dnu.A za ten čas čo sme stáli vonku sa rad poriadne rozrástol,nevyšiel ani po koniec Stadhalle tak sa zakrútil do účka.Pričom ľudia čo chodili neskoro boli skoro na úrovni nás len v inom úseku tejto šóry.Ale ak by nastal chaos, ľahko by sa pretisli k nám, čo ma mierne rozčuľovalo s ohľadom na to akú dobu sme si vystáli v tej zime.bŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕ......
Partia rakúšaniek v našej blízkosti púšťala pesníčky a pospevovala si pri tom.Ani neviem ako, ale za chvíľu sme spievali s nimi, možno od tej zimy alebo od nervozity ale isté bolo že nálada začala gradovať.
K tomu sa pridal čas 19:00 a ľudia rýnúci sa okolo železných zábran, s cieľom byť rýchlo vo vnútri v teplej hale.Ako sme sa zhrčili dokopy a tisli sa na miesto kde stála kontrola, počujem niekoho kričať..
"..Lenka....Lenkkááááá"
..Obzerať sa môžem len ťažko, som uveznená v tej tlačenici.
Babám hovorím: "Počuli ste to?"
Trish: " Hej, niekto kričal tvoje meno.."
na to Katka: "Baby ale držme sa pevne, aby sme sa nestratili, toho sa bojím".
Ja: "uhm samozrejme.." a uvažujem stále nad tým hlasom...
Asi po desiatich minútach v tej tlačenici sme sa dostali konečne ku kontrole.Chcela mi vziať moje retiazky ale nevedela som si ich odopnúť, tak mi ich strčila do vrecka a povedala že som nič nevidela.Ja nato- "of course." J a namierila som si to k dverám.Kontrolór mi odtrhol lístok a ja som pokračovala ďalej do vnútra miestnosti.
Bola obrovská..Okolo mňa veľa ľudí, ale čo potom keď sem vojdu ešte tí z vonku?..Hmm aa všimla som si stánok s fanúšikovskými vecami, ale najskôr som šla za babami.Usúdili sme,že najprv pôjdeme na naše miesta, lebo do koncertu neostáva veľa času..
Katka: " tá ženská mi vzala reťaz..mmm.... L"
Ja: " To naozaj?"
Katka: " Áno,ale mám k nej lístok s číslom tak mi ju vrátia po koncerte, ale škoda, načo mi bude už potom.."
Ja: " Je to svinstvo, nabudúce si ju schováš dakam....čudujem sa že mne ju nevzali tiež.."
Katka: "Všimla som si, tá mladá bola v pohode."
Trish: " Baby ja by som rada našla wc".
Ja: "Viem kde je.Poďme tadiaľto, musíme ísť hore"..
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.