8.časť

18. července 2012 v 12:45 | yours fantasy |  Fan Fiction Story
Katka: " Áno, už sú tu, počujete ich??
Ja: " O áno, konečne sme sa dočkali, tešíím sa J........................
...."Time to escape, the clutches of a name,..no this is not a game, it´s just a beginning.I don´t believe in fate, but the bottom line, it´s time to pay.You know you´ve got it, conquered..............Thiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiis iiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiis waaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaar..!!! - týmto otvorili celý koncert.Hneď nato nasledovala skladba-Beautiful lie- titulná pieseň z v poradí druhého rovnomenného albumu.
Jared stále behal sem a tam a vyzýval nás: "Jump,jump,jump!" Občas nás nechal spevať samých, a stále vravel ako nás má rád-"We are 30seconds to mars family, I love you thank you so much"-pár z jeho naozaj častých výrokov toho večera.My sme samozrejme nemohli odmietnuť a skákali sme i keď za nami boli hneď sedadlá,ale Jared by sa bol hádam aj naštval keby sme len stáli.Jednému fanúšikovy povedal-"What fucking I am doing wrong when you´re not jumping?" :D Chudák.. Ale inak bol veľmi zlatý.
Počas celej piesne Alibi ľudia mali displaye na telfónoch rozsvietené a mávali s nimi nad hlavami-muselo to vyzerať krásne, to bol takisto Jayov nápad,a najlepšie to celé videl on zo svojho pohľadu.Hral ju na akustickej gitare, rovnako ako the Kill a toto všetko mohol sledovať z malého ostrovčeka uprostred stojacich ľudí, na ktorý sama neviem ako sa dostal?. A potom skočil medzi ľudí a utekal vedľa nich, pozdĺž kovovej zábrany.A štyria ochrankári za ním.Na prvý pohľad to vyzeralo ako naháňačka a opäť sa vrhol k fanúšikom na druhej strane .)
Všetci kričali a tlieskali a takisto bolo počuť piskot.Hlasivky unavené neustálim namáhaním nám vkuse pracovali aj keď sme vedeli že už nemôžeme, i tak sme po krátkej prestávke opätovne zápasili s našou hlasovou výdržou.Tomo bol najbližšie zo všetkých,bol na našej strane a často sem zablúdil pohľadom.Shannon spotený od toľkého udierania do bubnov odviedol kus práce a dodával hudbe rytmus a potrebnú dávku adrenalínu.Ale Jaredov spev, ktorý nebol až taký častý- lebo veľa sme spievali len my- nás celkom určite všetkých rozvášnil a to ako mu,ako to nazvať-preskakoval hlas, dostávalo fanúšičky-hlavne,do varu.My máme pre tento druh spevu+ stupňujúci sa spev,názov-orgasmický.Naozaj je to ako vyvrcholenie,, je jedno či pri sexe,takisto pri hudbe je to dosť podobné.Jared to určite vieJ
Boli sme už vyčerpané,mokré ale také šťastné z tohto večera,keď sa Jay rozhodol, že nám obohatí program ešte viac.A tak vytiahol na pódium asi troch ľudí a pýtal sa ich odkiaľ sú a potom nech ho naučia niečo po nemecky- opakoval to a potom sa spýtal čo to znamená v jeho jazyku-angličtine.Vybral aj dvojičky-dievča s chalanom čo vraj boli na Pražskom city festivale a takisto stáli na pódiu.Mali skurvené šťastie tý dvaja...
A potom nás cvičil, všetci sme opakovali po ňom napríklad zadupali sme, zatlieskali a zakričali "hey hey"- ale to všetko za sebou.Aj sa s nami natrápil,ale keď sme pochopili šlo nám to výborne podľa môjho názoru.Hral sa s nami skoro pätnásť minút!Treba uznať že mu to s nami šlo skutočne skvele, úplne nás strhol, donútil nás spraviť čo si sám vymyslel a my sme boli šťastný,že sa toho môžeme zúčastniť.Mimochodom nesmiem zabudnúť-to čo s nami nacvičoval, bude použité v budúcnosti a možno v ich pesníčke,ktovie.Mne stačí vedomie-že som mohla byť súčasťou niečoho tak krásneho z čoho vznikne niečo-prekvapenie.Teším sa na to už teraz J
Myslím že náš,alebo môj ziapavý spev bol príliš silný, lebo ujo sediaci pred nami sa niekoľko krát otočil.Nevadilo nám to, prišli sme predsa na koncert nie do kina.A chceme si to užiť ako len vieme.Síce už naše hlasivky pomaly vypovedávali,naša túžba stále spievať a šalieť nepoľavovala ani keď sa to celé chílilo ku koncu.Jared vyberal ľudí na pódium-na posledný song, ktorý mal odznieť-bude to Kings and Queens,a to takým štýlom,že ukazoval na ľudí stojacivh neďaleko od pódia : "Yes,yes.....yes you!Yes you!..." a jeho ochrankári ich vyberali a vodili na stage.
Boli sme pripravené na poslednú krásnu pieseň o nás-Echelonoch.Posledný raz v tento večer sa naplno vžiť do role believera a dreamera, precítiť atmosféru a možno aj začať troška trúchliť,pretože sa iste blíži záver..
Tá pieseň je veľkolepá,človek miestami zabúda a ocitá sa niekde v nebi..
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Katka Katka | 31. července 2012 v 15:09 | Reagovat

Bože....<3 keď si na to všetko spomeniem....:)
A ako to všetko čítam miestami mám zimomriavky...one of the best memories...:*

2 yours_fantasy yours_fantasy | 31. července 2012 v 21:53 | Reagovat

[1]: :-) nápodobne..keď som to písala, prežívala som všetko znova:) I never forget ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.