14.časť

27. října 2012 v 15:37 | yours fantasy |  Fan Fiction Story
...Vlny zúrivo bili, odrážali sa od skál a špliechali vodu na drevené mólo, ktoré sa pod silou tohto neľútostného živlu začínalo lámať. Vzduchom sa niesol krik malého dievčatka čupiaceho na kraji móla, schúleného do klbka, slzy malo po celej tvári. Premočené šaty a zima, ktorá jej nedovolila cítiť sa aspoň trochu lepšie pretože aj vďaka nej ju nohy oziabali ešte viac, keď zúrivo fúkal morský vietor. Kričala do prázdna. Nebol tam vôbec nik, kto by ju počul ...
Bola zúfalá, studená a nevedela čo ďalej.. Ako rada by bola keby jej teraz niekto, alebo niečo vytrhlo srdce aby toto nemusela cítiť.....
Zrazu začula hudbu. Spozornela a otočila sa chrbtom k moru aby zistila odkiaľ to ide..
To už je osem? Akosi málo sa mi to zdá..
Väčšinou sa ráno pokúšam rozumieť snu, ale tomuto nechápem a keď prídem do práce, zabudnem ho úplne. Niečo by som mala robiť so svojou pamäťou.
Hneď ako som prišla do práce, šla som do šatne prezliecť sa. Hans tu ešte nebol. Utrela som si stoly, a keďže som nemala čo robiť podopĺňala soľničky. Potom som počula šťuknutie zámku vo dverách :
" Ahoooj" zakričal na mňa.
Ja: " Ahoj Hans."
Hans: " Tak ako sa vedie?"
Ja: " Vlastne veľmi dobre.... Idem nám spraviť kávu."
Hans sa uškrnul, jeho typickým úsmevom a prikývol.
Rozprávali sme sa o víkende. Ja som mu vykreslila takmer celú sobotu a on sa so mnou na oplátku podelil o zážitok, ktorý mal z víkendového lietania. Totiž to je jeho veľkou záľubou. Potom si šiel ešte do kuchyne dorobiť pár vecí ako šaláty na obed a podobne.
U nás sa varí až o jedenástej a do práce chodíme už na deviatu, takže nemáme skoro celú hodinu čo na práci. A to od desiatej do jedenástej príde iba pár ľudí na rannú kávičku, alebo potom taký čo majú kopu času a počkajú si aj celú pol- trištvrte hodinu na obed.
Dnešné doobedie prebiehalo pokojne. O dvanástej mi prišla na pomoc moja kolegyňa Barbara. Tiež nie je Rakúšanka, ale Češka, takže sa dobre dorozumieme. Nemala to kedysi ľahké, ale teraz už sa má lepšie. Musela odísť z domu, kôli svojim rodičom. Neustále jej nadávali a ponižovali ju, nepocítila od nich nijakú lásku, a pripadala si bezcenná.
Ale teraz je tu, ďaleko od nich a začína novú etapu v živote- s láskou a vidno na nej, že je konečne šťastná. Za toto ju obdivujem a mám ju moc rada.
Najnáročnejšie na tejto práci je zvládať tie jednorazové návaly, presne ako dnes. Dlho, dlho kľud a potom päť stolov naraz. Človek si zvykne, ale vtedy je to dobrý adrenalín.
Skoro do pol piatej tu bolo plno. Barbara o štvrtej šla, veď to už bolo všetko objednané, len ak by si niečo doobjednávali a ostatný zaplatia a pôjdu.
Chcela som ísť práve zaniesť kávy čo si objednali na stôl číslo sedem, keď k baru niekto prišiel. Obrátila som zrak naňho a ihneď som pocítila, že sa moje zreničky nebezpečne rozšírili. Mohla by som začať opisovať ako vyzeral, ale to je v tomto prípade celkom jedno.
Takmer som onemela v šoku. Predo mnou stál JARED LETO !!! Nevedela som či práve prišiel, alebo je tu dlhšie a mám mu tykať či vykať? Nakoniec som povedala to čo vždy:
"Dobrý deň, čo si prajete?"
Očami si ma celú premeral až k hlave a potom hodil na mňa ten jeho žiarivý pohľad, ktorý tak dobre poznám z fotiek v časopisoch alebo na internete , a ktorým by roztopil aj sneh v Antarktíde.
On nato: " Ahoj, my sme sa už niekde videli.." povedal tou najsladšou rečou, akú som kedy počula. Počkať, to sa mi zdá či sa naozaj na mňa snaží zapôsobiť?
Cítila som že na neho civím ako na zázrak, ale jemu to vôbec neprekážalo, skôr naopak. Musela som zmiznúť a rýchlo! Ignorovala som to čo povedal so slovami: " Musím ešte niečo zaniesť k jednému stolu, hneď som naspäť."
Jared: " Ale..... to hádam počká, nezdržím ťa veľmi dlho, chcel by som ti len povedať...."
Tá jeho pomalá reč na mňa pôsobila uspávajúco a neskutočne sexy. A k tomu na mňa uprene pozeral. Musela som sa okamžite spamätať. Len som vyhŕkla- "Hneď som tu", a zmizla mu z dohľadu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kačenka Kačenka | 31. října 2012 v 13:56 | Reagovat

môj nápad bol teda dobrý???..:D alebo aspoň teda moja malá pomoc...???..:D :D :D

2 yourFantasy yourFantasy | 31. října 2012 v 21:46 | Reagovat

áááno [1]: ;-) iba som to trocha pozmenila nakoniec, malo to byť ináč :-P :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.