16.časť

28. listopadu 2012 v 14:02 | yours fantasy |  Fan Fiction Story
Druhú polovicu obeda som si dojedla až nejakú polhodinku pred záverečnou. Ani nebolo toľko ľudí akurát, že som prepisovala tabuľu a rátala tržbu za kuchyňu. Dnes totiž treba spraviť celú uzávierku.
Zabávala som sa s tým až do štvrť na osem. Všetko bolo popratané, a tak som šla, že zhasnem svetlá. Cestou k vypínaču, ktorý je blízko dverí som si všimla niekoho stáť vonku. Ani sa nepokúšal klopať, ale zo súcitu a zrejme aj zvedavosti som otvorila dvere šla mu povedať, že je už zatvorené, nech sa neunúva.
" Prepáčte, ale máme už zavreté. Sme tu iba do siedmej."
Otočil sa mi tvárou v tvár, spravil krok smerom ku mne a jednou rukou prichytil dvere. Nepotrebovala som počuť toto, ale nemohla som s tým nič spraviť.
" A čo robíte od siedmej do deviatej?" povedali pery slávneho rockera so štyridsiatkou na krku, ale to nič nemenilo na fakte, že vedel zapôsobiť. Skoro som aj zabudla, že tu dnes bol.
Jared.
Jared Leto, prečo mi toto robíš?
Ja: " Ja......no, čo tu vlastne robíš?" vykoktala som sa nejako.
Jared: " Chcel som sa ísť s niekým porozprávať a nepoznám tu nikoho, si jediná."
A my sa odkedy poznáme?
Jared: " Takže kam máš namierené? "
Ja: " Samozrejme, ako každý normálny človek po práci idem domov." odvetila som.
Pozrel na mňa tými veľkými modrými očami a hlavu naklonil nabok. Hm.. čo mám spraviť? Nemôžem byť zase taká zlá na neho, len sa porozprávame, to mi neublíži. A vlastne, zaujímalo by ma čo len môže jeho trápiť.
Jared: " Navrhol by som prechádzku, pretože tak sa mi najlepšie rozpráva, ale je dosť zima, takže ťa pozývam do kaviarne, platí?
Prikývla som mu: " Tak dobre teda, idem sa ešte prezliecť. Budeš tu musieť chvíľku počkať."
Vyzeral skôr potešený, zrejme zimu nevníma tak ako ja,brrr..

Jared-
Stál som tam vonku a rukou som stále držal dvere. Vošiel som dnu, bolo zhasnuté rozhliadol som sa a pomaly som kráčal k baru.. Hľadal som dvere, kam šla?
Bože čo ti už načisto šibe? Chcel som ísť za ňou, aspoň sa nakuknúť ako sa prezlieka. Sakra, to čo mi ona spustila v hlave sa nedá ovládať, iste to bude preto že som už dlho s nikým nemal sex. Ale aj tak som z nej celý bez seba, chcem ju.. Nepoznáme sa, no tak neskutočne ma priťahuje, nedokážem z nej spustiť oči.
Kúsok za barom som šiel rovno a natrafil som na dvere, otvoril ich. Čo to robím? Jared choď naspäť! povedal hlas v mojej hlave. Bolo tam zapnuté svetlo a na chodbe asi troje dverí. Šiel som k prvým, ktoré tam boli a otvoril ich. Bola tam tma. Tu nebude. Hneď vedľa boli druhé dvere- načiahol som sa ku kľučke, keď sa otvorili tie tretie čo tam ešte ostali. Zľakol som sa až ma trhlo.
Lenka: " Čo to tu robíš prosím ťa?"
Pozrela na mňa a zvraštila obočie.
Plytko som vydýchol a rýchlo dodal: " Hľadám toaletu, prepáč ale vonku je naozaj zima tak to neprichádzalo do úvahy". Zaklamal som celkom vydarene a videl som že ju pobavilo, ale ukázala mi smerom na ľavo a ja som v diaľke zbadal štvrté dvere.
Lenka: " Ale potom tu zhasni, ja budem pri vchode." a stratila sa vo dverách.

Lenka-
Všade naokolo boli svetielka. Vianočné reťaze, nápisy a ozdoby, svietiaci Mikulášovia a stromčeky ovešané tými najkrajšími ozdobami aké ste si vedeli predstaviť. Vyzeralo to naozaj úchvatne. Mám rada túto atmosféru Vianoc a adventu. Svet je na chvíľu taký krajší, aspoň sa tvári. A teraz sme v ňom my, prechádzame cez námestie a Jared mi práve niečo vraví, no vyrušili ma moje myšlienky...
" Ehm, haló?" ozval sa jeho hlas.
Ja: " Ehmmmm? "
Jeho tvár zastrelo malé sklamanie, a tak som rýchlo povedala: " Vieš, milujem túto dobu, neviem sa vynadívať naokolo a chcem si tú atmosféru vychutnať, nehnevaj sa pokračuj, počúvam ťa."
Pozrel sa na mňa: " No akurát som ti šiel povedať o tom čo sa nám stalo v ten večer- po koncerte, Shannon hral práve na afterpárty, a ja som si šiel kúpiť niečo na jedenie do obchodu. Chcel som platiť kartou a zrazu, no vraj tam nie sú nijaké peniaze! Ostal som v šoku, čo to má znamenať že tam niesú?!.. To je asi nejaká chyba. Našťastie som pri sebe mal aj hotovosť, tak som zaplatil ale ponáhľal som sa rýchlo na izbu aby som si skontroloval internetový účet. Chlácholil som sa myšlienkou, že majú zrejme v tom obchode pokazenú čítačku kariet alebo čo. No keď som otvoril dvere izby celkom rýchlo mi došlo, čo sa deje.
Niekto nám prehľadal celú izbu, všade bol neporiadok, naše veci sa váľali po zemi akoby sa tadiaľ prehnalo tornádo. V hlave som mal jedinú otázku- Prečo? Čo chceli? Čo tam hľadali?
Ponáhľal som sa nájsť svoj počítač, no nebol tam!
Nebol nikde. Určite ho vzali! Pomyslel som si. Mobil som síce mal vo vrecku, ale Shanny by ma nepočul. Tak som sa rozhodol ísť okamžite za ním.
Vybehol som pred hlavný vchod, sadol do prvého taxíka čo bol poruke a mieril rovno do toho klubu. Bol som taký rozrušený, čo rozrušený! Vystrašený a príšerne nazúrený, že som ani nepremýšľal.
Vtedy som bezhlavo vbehol dnu a zrazil sa s tebou, čo ma neskôr, keď mi to úplne došlo, fatálne mrzelo. No a keď som našiel Shannona povedal som mu a on ohlásil predčasný koniec párty. Dali sme si ešte pohárik pri bare a zavolali na políciu. Vlastne preto sme ešte stále tu.
Jediné, čo polícia povedala bolo, že niečo zrejme hľadali a je možné, že to našli alebo si mysleli, že je to v tom notebooku. Máme dočinenia s profesionálnymi lupičmi, pretože sa nenašli ani nijaké odtlačky. A polícia sa nám má ozvať keď niečo zistia, veď to poznáš."
Ja: " To je mi naozaj ľúto, rada by som ti pomohla keby môžem. Ak by si niečo potreboval daj vedieť."
Jared: " Ďakujem. Mne pomáha to, že sa niekomu s tým môžem zdôveriť. A tak našťastie Shannonova karta nezmizla, takže máme ešte celkom slušnú sumu na prežitie."
Ja: " Ale to je hrozné, oni ti ukradli všetky peniaze čo si mal? Musia ich dolapiť, veď to nemôže ostať takto."
Jared: " Každý deň o tom premýšľame so Shannym, aj Tomo s Vicky nám dávajú podnety. No pokým sa nenájdu dôkazy a mená sú to len teórie, potrebovali by sme nejakú stopu.."
Ja: " Rozumiem. Ale nehnevaj sa, len mi nejde do hlavy, prečo to hovoríš práve mne?"
Jared: " No tomu sa trocha čudujem aj ja.. A sám neviem z akého, no z nejakého dôvodu ti dôverujem. Vidím ti to v očiach, že ma nesklameš. Zrejme mám túto vlastnosť nejako vycítiť aký človek je."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.