19.časť

29. května 2013 v 8:42 | yours fantasy |  Fan Fiction Story
Dnes ráno ako schválne som si zabudla vypnúť budík. Takže mi vyzváňal už od siedmej. Obe sme sa zobudili. Po asi desiatich minútach v kúpelni som sa rozhodla urobiť nám raňajky.
Ja: " Katka, čo by si si dala na raňajky?"
Katka: " Hmm, vôbec neviem, čosi ľahké."
Ja: " A ja už viem. Bude ti to chutiť :)"
Katka: " A čo to je?"
Ja: " Tak ešte mi ostalo trocha mlieka a vločky-toto sa uvarí a do toho mám ja veľmi rada pokrájané ovocie a maslo sa tam navrchu nechá rozpustiť. To spraví skvelú chuť a ozaj ešte hrozienka tam pridávam.
Najedli sme sa , chutilo nám to keďže máme obe rady také ľahké jedlá. A potom sme zapli PC a vytlačili živtopisi Katke. Ideme ich rozniesť hneď teraz doobeda, aspon pár, pretože ja o druhej začínam v práci, takže si to musíme nechať ešte na potom, keď bude viac voľna,.
Poobliekali sme sa. Ja som si dala svoje obľúbené pásikavé tričko, rifle a tenisky- áno v tomto snehu, bohužiaľ všetky topánky som mala buď na opätku alebo rozpadnuté- vhodné do koša. Šatka na krku mi nesmela chýbať pretože je dosť zima.
Šlo nám to celkom dobre. Bolo okolo pol jednej a už sme mali za sebou štyri skvelé reštaurácie, kde si Katkin životopis nechali.
Ja: "Už sme boli na veľa miestach a myslím, že tam keď ťa vezmú to bude úplne parádne :) čo keby sme si teraz dali obed? Až to stíham aj ja, do práce idem za dáku hodinku už. Katka prikývla. Tak takúto pochúťku som dlho nejedla. Mala som losos s ryžou poliaty sladkou sójovou omáčkou v jednej sushi reštaurácii, tá kombinácia bola perfektná! Katka si dala cestoviny s bolognskou omáčkou čo mali v menu a k jedlu sme mali klasicky colu.
Už bolo pol druhej keď sme dojedli, čas ísť do práce. Odtiaľto som za pätnásť minút tam.
Katka: " Som sa tak prepchala, uf...."
Ja: " Ja takisto Kati..
- Prerušila som sa pri začiatku vety a začala sa hlúpo smiať. Kačena vôbec nechápala čo sa deje a vyzvedala odomňa.
Ja: " Toto mi akože prečo doplo teraz? Tak pamätáš čo nám Jared povedal, že nám chce pomôcť..A pritom na mňa ani na teba nemá číslo. Ako to chcel spraviť asi?fakt neviem keďže nikoho z nás ani len nenapadlo vypýtať si ho.."
Katka: " No.. To je naozaj divné."
Ja: " A možno, že to povedal len tak.."
Zaplatili sme účet a šli von z reštaurácie. A mňa prepadlo množstvo myšlienok ktoré som ani nechcela mať, ale toto sa mi stane zakaždým, keď neviem čo si mám myslieť o tej či onej situácii, presne ako teraz...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 #Death by Eva. #Death by Eva. | 6. června 2013 v 9:31 | Reagovat

Ak by si chcela, tak si prečítaj aj moje poviedky. :-) Budem rada. :-)

2 yourFantasy yourFantasy | 22. ledna 2014 v 3:50 | Reagovat

Dáš mi sem nejaký link? Určite si prečítam, pretoto som aj ja začala písať inak, milujem čítať poviedky :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.