21.časť

10. června 2013 v 11:55 | yours fantasy |  Fan Fiction Story
Celé to netrvalo príliš dlho, pretože som si uvedomila, že sa ma pokúša zrejme dostať tam kde všetky tie jeho krátke lásky. Celou silou akú som len vládala zo seba vydať som ho odtlačila od seba a rázne mu povedala.
" Toto už viacej na mňa neskúšaj!"
Ostal stáť na mieste a rukou si prešiel po perách ako keby si ich utieral. Nachvíľku sa pozrel na zem ale potom zas obrátil tvár na mňa.
" Keby sa ti to nepáčilo, zastavila by si ma už na začiatku.."
Bože môj to čo na mňa dáva? Ako mu to len vysvetlím, že mi to bolo nepríjemné? I keď to pravda asi nebude, ale to by nemal vedieť..
" Tak ty si myslíš, že presne vieš ako som sa ja cítila? Nevieš! A bohužiaľ kým mi došlo o čo sa to pokúšaš chvíľu to trvalo.."
" A o čo som sa akože pokúšal, tak mi to povedzte pani vševedúca."
Zarazila som sa pre to čo mi povedal a ukázala som mu moje zvraštené obočie.
" Hádam by si to mal vedieť ty."
" Ja presne viem čo som chcel, ale vôbec to nemalo dopadnúť takto.."
Pohľad sa mi mierne rozjasnil a Jared pokračoval:
" Nestáva sa mi často, že by som strácal hlavu kôli nejakej žene ale keď už sa mi to stane, nedokážem sa kontrolovať... Viem, že ťa to asi šokovalo no neovládol som sa a tak mi to odpusť..."
Mala som v hlave zmätok. Prečo mu tak nedôverujem ani v jeho čisté úmysly. Stále ho upodozrievam, že má nejaký skrytý plán.. Netuším čo mám teraz robiť..
Uhm... túto vetu si už povedal veľa krát?
Nemohla som si pomôcť, asi chcem počuť áno povedal alebo skôr uistiť sa i keď čo ak len klamstvom- nie ty si jediná, ktorej to hovorím. Ach Lenka nebuď už taká naivná.. Našťastie som si ju nechala len pre seba, pretože netuším čo by so mnou spravila jeho odpoveď..
" Tak asi by som už mala ísť." Povedala som mu a pozrela sa na oblohu z ktorej padal tak husto sneh. Odstúpil odo mňa na krok a potichu povedal:
" Nebudem ťa tu zdržiavať ak nechceš."
Ak nechceš, ak nechceš, ak nechceš....ozývalo sa v mojej hlave..
Už, už som mu šla odpovedať ale predbehol ma svojou rýchlou otázkou.
" Ale ak sa moc neponáhľaš potešilo by ma keby sme sa prešli, opäť sneží ako minule pamätáš ?" a jeho oči zažiarili ako nádherné zafíre čo sa aj v takej tme dalo rozpoznať.
" Poďme sa teda prejsť cez námestie."
Ako sme išli cez naše krásne zasnežené námestie, pomaly ma prešiel všetok hnev ktorý som mala a vločky tancujúce po oblohe ma upokojovali ako s ľahkosťou dopadali na zem a občas aj na naše nosy.
Šli sme úplne potichu, čo bola škoda a tak som sa ozvala.
" Takže už sa niečo vyriešilo s tou krádežou?"
" Zatiaľ nič moc. Stále to prešetrujú a vyzerá to na dlhšiu dobu.. A aj preto som sa chcel s tebou stretnúť vlastne. Viem že som vám sľúbil pomoc s tými životopismi pre Katku ale budem musieť na pár dní odísť. Ako skupina máme mať jeden rozhovor pre rockový magazín v Anglicku. Odlietame už zajtra."
"Aha, samozrejme tak pracovať musíte to je jasné.."
Jared sa usmial a nasledne zvesil kútiky opäť dole a pozrel do zeme.
" Rád by som ešte ostal, no nejde to.. Vidím, že to chápeš takže vysvetľovať nemusím." Kusol si do spodnej pery a prižmúril oči.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.